Cítila by som pulzujúci adrenalín v žilách? Bála by som sa? Alebo by to bol jeden z najkrajších zážitkov môjho života, keď by som si ho konečne niekedy splnila?
Rok dozadu sa mi tento sen splnil a poviem vám, bol to ten najkrajší darček, aký som k narodeninám mohla dostať.
Nehovorím o tandemovom zoskoku ani o bungee-jumpingu, zatiaľ som na tieto veci odvahu nenazbierala :)
Mojím veľkým snom bol práve let balónom.
Darček, ktorý som dostala k 18-tke od babky a pratety na mňa ale musel počkať. Let som dostala v podobe darčekového poukazu s telefónnym číslom, na ktoré som mala zavolať pred Balónovou fiestou, ktorá sa konala v Košiciach. Vzhľadom na to, že som narodená v októbri a fiesta bola až v júni v roku 2019, dokážete si istotne predstaviť aké utrpenie pre mňa to čakanie bolo.
Stálo to však za to!
Čas letí naozaj veľmi rýchlo a ani som sa nenazdala, už som mala za sebou telefonický rozhovor s milou paňou a dohodnutý presný čas a deň letu.
Nervozita mnou prúdila, bol to však ten nákazlivý druh nervozity. Prirovnala by som to možno aj k nervozite, ktorú som cítila aj pred mojím prvým tetovaním.
Moment a pocity, ktoré som cítila keď som už bola v ohrade a videla obrovské balóny, ktoré boli rozťahané na tráve neviem poriadne ani popísať. Bolo to krásne.
Keď sa na to tak spätne pozerám, príde mi veľmi vtipné, že do posledného momentu som neverila, že naozaj JA budem letieť balónom.
Inštrukcie, ktoré nám dávali pred letom som počúvala so zatajeným dychom, dnes ich vám ale už zopakovať neviem. Môžem to pripísať mojej biednej pamäti... alebo asi aj radšej to pripíšem tomu nadšeniu, ktoré zo mňa doslova sršalo všade navôkol :)
V koši som bola spolu s dvoma párikmi a pánom pilotom. Bola som šťastná, nervózna a dojatá zároveň. Posledné sekundy pred odletom si pamätám matne, pretože sa to zomlelo všetko veľmi rýchlo.
Veci sme si uchovali v aute, s ktorým nás mal potom tím, ktorý "obsluhoval" náš balón, vyzdvihnúť. Rýchlo som sa rozlúčila s kamarátkami, ktoré to so mnou všetko prežívali, robili fotografie, videá a hlavne boli pre mňa veľkou morálnou podporou pred odletom.
A je to tu!
Rýchlo naskočiť do balónu, chytiť sa pripevneného lana vo vnútri koša a zrazu som už necítila pevnú pôdu pod nohami.
Boli sme vo vzduchu.
Vzdialenosť medzi nami a zemou sa čoraz viac zväčšovala a ja som, mierne v šoku, kývala kamarátkam.
Po chvíli som ich však videla rozmazane, pretože som sa od dojatia rozplakala. Bolo to neskutočné, emócie, ktoré som cítila, vďaku a radosť... všetko sa to dostalo na povrch v podobe sĺz.
Sen sa stal skutočnosťou a vietor, ktorý som cítila vo vlasoch, mi pripomenul, že žijem.
A život je plný takýchto magických okamžikov, na ktoré sa už teraz teším.
Celý let sa niesol v príjemnej atmosfére a s pánom pilotom Lacim sme sa rozprávali o rôznych témach.
Napríklad... Vedeli ste, že lety balónom sa uskutočňujú počas celého roka?
Ja som to nevedela, ale určite je to veľmi užitočná informácia do budúcnosti! :)
Vzhľadom na to, že som letela večerným letom, mala som tú možnosť zažiť romantickú atmosféru pri západe slnka.
Čakalo nás ale aj neplánované pristávanie na dvakrát, vzhľadom na to, že sa na prvú "plochu pristátia" nevedeli dostať autom.A tak sme znova rýchlo naskočili a vzlietli, samozrejme už nie do takej výšky, v akej sme boli predtým.
Poviem vám ale, tie pristátia!
Nečakala som, že to bude takéto... adrenalínové? Či už adrenalínové alebo pre niekoho možno aj mierne nepríjemné, pre mňa to bolo úplne ÚŽASNÉ.
Spomínam na to aj teraz so smiechom, pretože nikdy som sa nepovažovala za "adrenalínového nadšenca". Jeden let balónom a čo sa o sebe človek nedozvie :)
Každopádne, pristáli sme v Bretejovciach, v malej obci, o ktorej som ani nevedela, že existuje.
Po tomto lete to však už viem a navždy si to budem pamätať :)
Hneď po pristátí ma čakalo ďalšie prekvapenie!
Všetci sme boli krstení za vzduchoplavcov a prešli sme zaujímavým ceremoniálom, ktorý sprevádzal príbeh o bratoch Montgolfierovcoch.
Vzdali sme vďaku štyrom balónovým živlom a z Bretejoviec sme každý odchádzali s vlastným krstným listom :)
Let balónom s balon.sk bol zážitok, na ktorý budem spomínať veľmi dlho. A odporúčam ho komukoľvek z vás. Ak nad tým rozmýšľate, neváhajte a hneď do toho choďte!
Garantujem vám, že to neoľutujete :)
Veľká vďaka ale patrí aj tímu (Maťka, Ondy a Lenka), ktorí sa o nás starali a aj vďaka nim to bolo pre mňa nezabudnuteľnou skúsenosťou.
Môže to byť o niekoľko rokov, alebo hneď nabudúci rok, keď sa ocitnem opäť hore, s vetrom vo vlasoch a malým mestečkom pod nami.
Užívajte si život a plňte si sny! Možno aj pre vás to bude také dojemné ako to bolo pre mňa. A možno sa práve ja s vami ocitnem v koši a podám vám balík vreckoviek! :)
Človek nikdy nevie kam ho cesta zavedie, ale jedno viem určite...
Najbližšie keď budem v balóne, predstavím sa ako Veronika z Bretejoviec... alebo to zamlčím a rovno si so sebou vezmem fľašu šampanského? Údajne vzduchoplavci, ktorí sa nepriznajú, že už leteli, dĺžia fľašu šampanského celej posádke :)
Majte sa krásne :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára