A prečo nie? Začni hneď dnes robiť to, čo ťa baví!

Neviem či je to dobrý nápad..

A čo ak sa mi to nepodarí?

Myslím, že je tu kopa iných ľudí, ktorým to ide lepšie ako mne...

Rada by som... ale čo si ostatní pomyslia?



Položili ste si niekedy podobnú otázku? Ja som si ich položila veľakrát a nebolo to ani tak dávno keď som si ju položila znova.


Aj keď sa snažím riadiť svojím vnútrom najviac ako sa len dá a robiť to, čo mi moje telo, srdce a myseľ hovorí, v tomto sa ju snažím nepočúvať. Snažím sa tieto otázky ignorovať, prípadne posunúť do takej oblasti mojej mysle, kde ma strašiť nebudú.
Niekedy je to ľahšie, inokedy je to vopred prehratý boj.

Posledné týždne, ktoré sme trávili doma v karanténe mi poskytli množstvo času na rozmýšľanie. Začala som uvažovať o tých najmenších detailoch, ktoré napĺňajú môj každodenný život ale taktiež aj o veciach, ktoré nerobím no chcela by som.
S tým ale prišla otázka : A prečo to nerobím?

Pochybovaniu o svojich schopnostiach a o sebe samých čelil určite už každý z nás.
Dôležité je sa tomu nepoddať.

Ľahšie sa hovorí, ťažšie sa robí... však?:)
Skúsim vám teda spísať zopár tipov a rád, ktorými sa riadim v takomto období ja. Častokrát to však nie je úplne z mojej hlavy a veľakrát mi pomohli práve kamarátky, ktoré ma podporovali. A to sa stalo aj mojou prvou radou:)

1. Podeľte sa o svoje pochybnosti so svojimi kamarátkami, partnerom alebo rodinou!

V období, keď si nie sme sami sebou istí, veľmi dobre padne počuť povzbudivé slová či radu práve od ľudí, ktorí sú vám blízki. Nebojte sa im o vašich pochybnostiach povedať, je dosť možné, že už len takáto "spoveď" vám pomôže, pretože tie pochybnosti už nebudete držať v sebe. Môžete sa na to pozerať aj ako na istý spôsob "zbavenia sa" týchto pocitov. 

V momente ako ich poviete nahlas a vypustíte zo svojho vnútra, už nie sú vašou súčasťou. 

Veľmi pravdepodobné je ale aj to, že práve osoba, ktorej ste sa zdôverili vám poradí a povzbudí vás. 

Keď vo vás veria druhí, prečo by ste si nemali veriť vy?

2. Nájdite svoje PREČO.

Viem, že od začiatku článku sa pýtam prečo by sme niečo začať nemali.
Teraz ale otázka znie, prečo začať.
Čo stojí za tým, že sa k vám táto vášeň niečo robiť stále vracia? Aký je dôvod toho, že sa niekedy na niekoho pozeráte s obdivom ale aj so želaním, že kiežby ste aj vy boli v tomto taký dobrý?
Kiežby som aj ja vedela takto kresliť / písať / variť alebo mať takú pevnú sebakontrolu pri cvičení..

Otázka znie, prečo po tom túžite?
Tak, máte svoje prečo. Máte svoj dôvod.
Už stačí len nazbierať odvahu a začať!

3. Meditujte.

Môžno sa práve pýtate čo má meditácia spoločné s touto vašou situáciou a ako by vám mohla pomôcť.
Ja sama nie som žiaden expert v meditácii, meditujem nepravidelne a to vtedy, keď cítim, že to potrebujem. Utíšim myšlienky a nazriem hlbšie do svojho vnútra.
Vypnem myseľ, ktorá ma sklony k negativite a pochybnostiam.
Už vidíte tú spojitosť? :)

Meditácia však sama o sebe je oveľa zložitejšia a častokrát sa môže stať, že tento stav nedosiahnete. Ja s tým taktiež bojujem, pretože utíšiť myšlienky vyžaduje prax, ktorú by som nadobudla až pri pravidelnejšej meditácií.
Podstatné je však, že sa snažím a síce aj keď niekedy nemeditujem "správne" kvôli myšlienkam, ktoré ma prenasledujú, nachádzam odpovede na isté otázky.
Každá minca má dve strany a aj meditácia ich pre mňa má. Niekedy sa mi podarí dosiahnuť to štádium najvyššej meditácie, inokedy nájdem odpovede.
Je to pre mňa takzvané "win-win". :)

4. Položte si dve otázky.

 Čo najhoršie sa môže stať?
Čo tým môžem získať?

Zodpovedať tieto otázky bolo pre mňa najťažšie zo všetkých týchto bodov, ktoré som tu spomenula. Ak som dovolila, aby moje odpovede zahŕňali aj okolie, vtedy som problém nemala a otázky som zodpovedala do pár sekúnd.
Čo sa ale stalo v momente, keď som okolie "vypla"?
Všetko a zároveň nič.
Zistila som, že aj keby som zlyhala, aj tak tým len niečo získam. 

5. Najdôležitejšou osobou ste VY!

Nadviažem na predošlý bod, z ktorého to presne aj vyplýva.
Nezáleží na tom, čo si o vás pomyslia vaši známi, spolužiaci či nebodaj kolegovia.
Záleží len na tom čo si o sebe myslíte VY.

Na konci dňa ste to vy, kto so svojimi myšlienkami, výčitkami či vďakou zaspáva.
A tak to bude každý jeden deň po zvyšok vášho života.
A ten život je naozaj príliš krátky na to, aby ste nechávali iných ľudí ovplyvňovať vaše sny.
Nedovoľte to a žite svoj život tak, aby ste neľutovali niečo, čo už nebudete môcť vrátiť.

Každá skúsenosť je dobrá skúsenosť.

Každé pochybenie nás môže buď posunúť vpred, alebo nás môže položiť. Všetko je to iba na vás a vašom postoji. 

Preto mojou poslednou radou je:

6. Nedovoľte vášmu egu, aby vám stálo v ceste.

Pretože v konečnom dôsledku to nie sú tí ľudia, ktorých názor vás položil.

Ste to vy. 

Len vy a vaše ego si môžete stát v ceste.

Mne trvalo veľmi dlho kým som si to uvedomila a aj napriek tomu si to musím dookola pripomínať. 

Je to beh na dlhú trať, no verím, že raz to pre mňa bude úplne prirodzené.

Nikdy nie je neskoro začať s tým čo vás baví. Nepotrebujete hneď lámať rekordy a mať úžasné výsledky. Stačí začať a postupne zistíte, či to stálo za to. 

A podľa mňa to bude stáť za to. 

Či už vám to vydrží len mesiac, alebo sa to stane vašou súčasťou na celý život, stále vyhrajete.

Lebo ste si vybrali dať seba, svoje túžby a sny na prvé miesto.